1 rok. Pre obyčajného človeka iba 12 mesiacov, ktoré prejdú skôr, než skúsi povedať "špunk". Pre Zem jeden obeh okolo slnka, ktorý v našom teplotnom pásme sprevádzajú štyri ročné obdobia- jar, leto, jeseň a zima. Pre malé dieťatko čas, za ktorý sa naučí množstvo nových vecí. Pre školáka nespočetné množstvo informácií, ktoré stihne pri 6 hodinách školy denne pobrať. No čo obdobie 1 rok znamenalo pre môj blog? Čo dal tento rok blogovania mne?

Tereza v Krajine Kníh 

Čo mi priniesol prvý rok V Krajine Kníh?

Každý týždeň napísať tisíc slov- no nie je to paráda? Ja som už od detstva bola človek slovenčinársky založený, nemala som problémy s písaním tvrdého a mäkkého i/y, či s veľkými písmenami, no predsa. V živote by som neuverila, koľko prehreškov proti slovenčine môžem napáchať v jednom článku. Veľa galiby dokáže napáchať iba obyčajná samohláska. No schválne, môžete/môžte mi prosím podať kávu? Vidím tohoto/tohto mladíka. A kedy sa vlastne píše veľké, a kedy malé písmeno? Pozývam vás/Vás na kávu. Gramatyika je plná zákutí, ktoré som musela preskúmať, aby nejakému jazykovedcovi raz pri čítaní mojich článkov nevypadli oči. Verte mi, pár rokov blogovania, a diktáty sa vám budú klaňať.

Okrem toho, že mi blog pomohol v každom obore slovenčiny vrátane gramatiky, štylistiky, lexigológie a mnohých iných, pomaly sa u mňa vyvinul orlejší zrak. Nie, nepíšem o tom, že by som aj v noci dokázala skontrolovať svojich susedov, či spia (a nie robia iné nemravnosti! :)) Reč je o inom type orlieho zraku. Občas jednoducho príde myšlienková spúšť, pri ktorej je môj mozog rýchlejší (aj zázraky sa stávajú), ako moje ruky. Ťažká časť prichádza potom, pretože si musím text po sebe ešte prečítať a objaviť všetky gramatické chyby, pri čom sa občas naozaj cítim ako orol. A mojou potravou sú všetky gramatické chyby. Mňam, mňam!

Báseň, to je neskutočne veľká vec,  obvzlášť ak si lemravý lenivec. Skladať verše, strofy, slová, a ešte to porýmovať. Nápad básne tvoriť, som dostala, keď sa zima s jarou míňala. Vety zložiť, to je predsa hračka! Bola to teda pekná sračka. Áno? Rýchlejšie by to dala korytnačka. Preklínam sa teraz za nápad hlúpy občas, lebo vymyslieť báseň, vie obrať o čas. Nakopala by som sa za to miestom,  v hlave mi večne zíva prázdny priestor. Keď ale všetko zvážim dokopy, je to kus kreatívnej roboty. Často až do srdca hĺbky dolujem, vymýšľať básne veľmi milujem.  4. HTMLanina

Úprava zovňajšku. Pokiaľ ide o mňa samotnú, hovorím hell no všetkým produktom, ktorých úlohou je urobiť zo mňa človeka, no v mojich rukách zo mňa urobia akurát tak Divú Báru. Pokiaľ však ide o blog, tak hovorím áno a idem do toho všetkými dvadsiatimi. Lebo hoci sú kódy pre mňa zrozumiteľné asi ako ja a moje vnútorné pocity (no, povedzme, že si väčšinou príliš nerozumiem), výsledok stojí za to. Je jedno, či som mala počas tvorby zovňajšku sebevražedné sklony a úpenlivo som prosila všetkých svätých, aby mi dali silu, ktorá ma zadrží od toho, aby som si ten počítač neroztrieskala o hlavu (síce čo sa týka tej hlavy, nie je moc čo stratiť, no počítač bol drahý :)), pretože výsledok a skutočnosť, že som zvládla z tej počítačovej hatlaniny vytvoriť niečo pekné, sú proste nádherné.

Ako môžete vidieť, prirovnania nikdy neboli mojou silnou stránkou. Avšak pri pocite, že knihu, ktorú práve čítam, budem musieť rozobrať, sa zo mňa stáva akýsi rybársky čitateľ, ktorý si všíma detaily, pekné myšlienky a svoju pozornosť posúva akosi hlbšie do knihy. A popravde, milujem to. Milujem to, že knihy už neberiem tak plytko, že sa snažím nachádzať myšlienky, osobnosť a krásu knihy hlbšie. Lebo to dôležité je možné vidieť, iba ak do knihy nazriete srdcom.

Inak to ani nazvať nemôžem. Hoci ma môj blog stojí veľké množstvo času, nervov, premýšľania, zúfalstva, a ešte raz času, prináša mi naozaj ohromnú radosť. Radosť z toho, keď mi niekto napíše, že sa mu páči to, čo som napísala, radosť z toho, že sa mám s kým podeliť o knižné zážitky, radosť z toho, že patrím do komunity slovenských knižných blogerov, radosť z každej novej knihy, ktorú dostanem na recenziu, radosť z toho, že mám s kým zdieľať svoju lásku ku knihám ♥. A všetkým, ktorí si čítate tento článok, ďakujem. Lebo tú radosť prežívam vďaka Vám.

Prajem si...

Čísla na záver
☕ V Krajine Kníh už sme boli (a síce je polovica z nich mojich, ale aj tak) 4996 krát. /môj pôvodný zámer bol 5000, takže dajme tomu, že táto časť je splnená!/
☕ V Krajine Kníh už máme 12 obyvateľov /možno si poviete, že je to málo, no keď si predstavím, že 12 ľudí zaujal môj blog natoľko, aby si prečítali každý článok, ktorý pridám, moje srdce jasá/
☕ Už som napísala 53 článkov! Pre mňa je to vážne sila a znak, že tento blog milujem :)
☕ Moje články majú väčšinou 50-100 pozretí. Je naozaj neskutočné, že také množstvo ľudí zaujíma to, čo píšem ♥
☕ 1. miesto patrí recenzii na knihu Niečo viac (216 pozretí), za čo ďakujem Mony, ktorá bola u mňa na návšteve a napísala o tom taký krásny článok, že som sa červenala až za ušami!
2. miesto patrí ďalšej recenzii, tentokrát na knihu Zárezy smrti (165 pozretí), a vďaka patrí znova Mony :)
3. miesto obsadili Knižné tipy pre beznádejných romantikov (159 pozretí), čo ma teší, pretože vidím, že nie som jediný knihomoľ, ktorý má rád svoje srdiečko pekne trepotavé, či zlomené na milión kúskov. Nie som jediná beznádejná romantička :)
☕ Svoje dojmy ste V Krajine Kníh zanechali už v 46-tich komentároch (hoci polovica z nich je moja). Ohromné! Ďakujem!
☕ Môj blog zdobí už 19 recenzií, pričom mojou najobľúbenejšou je tá na knihu Netvor je zver, či najnovšie na Zrodenú z ohňa a Kráľovnú v tieňoch.

☕ Blog sa snažím obohacovať aj mojimi projektmi. Najviac milujem samozrejme Mesačný prorok, alebo Čo ak?

Každému z Vás neskutočne ďakujem za lásku, podporu a krásnych 365 dní (keďže to vydávam neskoro, myslím, že viac) strávených spolu so mnou. V blízkom čase by som Vás chcela za priazeň odmeniť aj inak, ako iba slovne, no zatiaľ ďakujem Vám všetkým. Ďakujem, že to V Kajine Kníh máte radi ♥. 

Keleka

A po dvoch mesiacoch plných vytúženého voľna, (ne)času na (nič ne)robenie, dlhých ponocovaní a ešte dlhších prechádzok, horších a lepších dní, brigád a práce, jedného read-a-thonu, sĺz a smiechu, je tu opäť škola. Toto leto (úprimne povedané, ako každé) pre mňa nebolo príliš čitateľsky prospešné, no knihy, ktoré som prečítala som si veľmi užila, čo je podľa mňa najdôležitejšie. 

» Teplé (teda, väčšinou teplé) letné dni mi spríjemnilo 7 kníh (alebo vlastne 9, pretože Hry o život mám síce v jednej knihe, no technicky sú to tri knihy). Prvou z nich boli už spomínané Hry o život, ktoré ma zas a znova okúzlili, nechali emočne vyprahnutú, dovolili mi zamilovať sa (#teampeeta) a opäť mi dokázali, prečo práve ony patria k jednej z mojich najobľúbenejších knižných sérií. A nech vás vždy sprevádza šťastena!

» Keďže k letu romantika neodmysliteľne patrí, ja som svoje romantické srdce potešila príbehom lásky Alex & Eliza, ktorý bol historický, romantický a sladučký. Presne to, čo som potrebovala. 

» V mojom letnom pláne som na jednom z prvých miest mala sériu od Sarah J. Maas, ktorej re-reading bol pre mňa potrebný ako soľ, keďže vyšla už aj štvrtá časť a ja som nechcela by za opicami, a zároveň som si chcela pripomenúť, prečo vlastne tú Sarah tak milujem. A Trón zo skla mi to teda pripomenul. 

» Ako som už spomínala, toto leto som zažila aj svoj prvý 24 hodinový knižný maratón a podarilo sa mi prečítať hneď dve (i keď nie celé) knihy. Prvou je Girl Online, pretože som si pomyslela, že romantická kniha bude pre mňa tým pravým orechovým. Hmm, nebola... Skôr som kvôli nej mala malé depky, pretože tá kniha bola úprimne fakt zlá. Nechápem je "slávu". Deň plný čítania som si však spríjemnila re-readingom ďalšej knihy zo série Trón zo skla- Korunou z temnoty. Bolo to úžasné a naozaj ma to navnadilo na ďalšie diely. Cítila som sa, ako keby to nebol ani re-reading, pretože mnoho vecí som pozabúdala. Jednoducho milujem túto sériu a nič ďalšie ako chválu nad úžasnou autorkou, neskutočným štýlom písania, dych berúcou fantáziou a dokonalými postavami nemám.
» A keďže som prázdniny dobre začala, musela som ich aj dobre skončiť. Ak som o prvých dvoch knihách v sérii Trón zo skla  povedala, že boli neskutočne dobré a, že ma ohúrili, tak ďalšie dve boli neuveriteľne epicky dokonalé a zobrali mi slová, myšlienky a dych. Bolo to niečo neskutočné, niečo neuveriteľné, niečo legendárne. Kniha Zrodená z ohňa sa stala Knihou (dvoj)mesiaca, pretože niečo tak plné emócií, fantázie a fantastického spracovania postáv jednoducho musím odmeniť. Bolo síce veľmi ťažké rozhodnúť sa medzi ňou a ďalšou knihou v sérii Kráľovnou v tieňoch, no Zrodená z ohňa na mňa mala veľký dopad, doslova som si užívala každú kapitolu, každú stranu a každé slovo... Jednoducho ma to zasiahlo tak veľmi, že to nemôžem ignorovať. 

» V tieňoch sa schováva... Celú atmosféru príbehu by som opísala ako prípravnú. Ako to zničujúce ticho pred búrkou, ktoré šepká, že zachvíľu sa to všetko začne. Ako keď viete, že vás čaká niečo naozaj strhujúce a potrebujete sa na to pripraviť. Ako pár momentov pred vybuchnutím, keď si uvedomíte, čo všetko tomu predchádzalo. A i keď som celú atmosféru nazvala prípravnou, či predchádzajúcou, verte mi, je to dôležitá časť. Toľko malých častí, ktoré sa pretŕhajú a pomaly predchádzajú tej veľkej, toľko pavučín, ktoré sa pomaly rútia, a praskajú, toľko zničujúcich šepotov. A potom búrka.

"Mám sa ti poďakovať, že si si natiahol nohavice?" spýtal sa Lorcan. Jeho hlas znel ako polnočný vetrík. "Nechcel som ti spôsobiť komplexy," odvetil Rowan a oprel sa o dvere vedúce na strechu." (530)

» Nech temnotu pohltia... Malý hurikán. Ešte neprišla búrka, no predchádzal jej malý hurikán. Posledných sto strán. Nič akčnejšie som zrejme nečítala. Nikdy. Bolo to strhujúce, časťami mätúce, no v každom možnom slova zmysle úžasné. Emócie. Akcia. Klamstvá. A pavučiny, ktoré pomaly praskali, až nakoniec... Ak by som povedala, že som bola v tej chvíli pokojná, klamala by som. Ak by som povedala, že so mnou v tej chvíli nelomcovali emócie, klamala by som. Ak by som povedala, že som v tej chvíli neprestala veriť všetkému a nebola prekvapená, klamala by som. Ak by som povedala, že to nebolo tých najexcelentnejších sto strán v celej sérii, klamala by som. Ak by som povedala, že ma to nenechalo v rozbúrenom mori mojich myšlienok klamala by som. A ak by som povedala, že milujem Trón zo skla, hovorila by som pravdu. 

» Z iného sveta bytostiam... Rifthold- mesto skleneného hradu. Mesto, ktorého vládca pri snahe zničiť mágiu urobil veľmi zlé veci. Veľmi nerozvážne veci. Veci, ktoré nejde vrátiť späť. Mesto, ktoré okrem skleneného hradu skrýva aj ľudí so sklenenými mysľami, ktorí dali svoje rozumy a svoje duše princom z temnoty, bystostiam z iného sveta. Mesto, ktoré okrem čierneho trhu skrýva i ľudí s čiernymi dušami. Mesto, ktoré potrebuje záchranu. Naproti tomu je však aj miesto plné vysokých skál týčiacich sa až k nebu. Miesto kde sa bosorky pripravujú na útok, miesto, ktoré smrdí akosi nesprávne. A Terrasen. Tá vysnená krajina, tá vysnená zem. Vôňa borovíc, vôňa dreva, vôňa domova. Vôňa tak nádherne opísaná, že ju možno až zacítiť spoza stránok. Svet tak nádherne opísaný, že ho možno vidieť spoza slov. Príbeh tak nádherné opísaný, že sa doňho možno ponoriť. Že sa ním možno nechať uniesť.

"Démon si to vychutnával. Každý deň schádzal dole, vdychoval ich bolesť a silnel. Pridal ich utrpenie k spomienkam, ktoré mu robili spoločnosť, a dovolil démonovi, aby ho deň za dňom bral do temníc plných bolestí a zúfalstva" (324)

» Ničivá búrka... Oni, zrodení z ohňa sú tou najničivejšou búrkou, akú kedy svet pocítil. Každý z nich je malým vírom, vánkom, ktorý sa preháňa pomedzi koruny stromov, no spolu tvoria búrku, ktorá dokáže otriasť i tým najkamenistejším srdcom. Aelin je odetá tieňmi, ktorých jediným poslaním je zničiť temnotu. Oheň v nej spaľuje a ochromuje, ničí a je neskrotný, ako aj ona sama. Dokáže i nemožné. Dokáže i nečakané. Lebo ona je kráľovná. Bývalý kapitán stráže, Chaol sa za každú cenu snaží napraviť zlobu, ktorá bola vykonaná a  i za cenu zatratenia svojho života sa snaží zachrániť svojho najlepšieho priateľa. Bojuje, verí a neskrotne beží za svojim cieľom. Je to to jediné, čo mu ostalo. Veriť. Veriť v to, že sa mu raz podarí oslobodiť Doriana spútaného svojim obojkom, spútaného svojou vlastnou mysľou. Mená už neexistujú, stena už neexistuje, všetko čo pre neho existuje je temnota. A tvár ženy. Ženy, ktorú miloval, až kým ho nepohltila temnota. Rowan je tým najmocnejším a nejneuveriteľnejším férom. Všetko, čo robí, robí naplno. Miluje vzplanutím, nenávidí smrťou a bojuje neskrotnosťou. Jeho láska je nekonečná a jeho duša je poznačená utrpením, no i milovaním. A aj vaša duša bude poznačená milovaním jeho. Aedion je spútaný reťazami a je pripravený zničiť svoj život za cenu toho, že kráľovstvo Terrasenu raz povstane na čele s jeho právoplatnou kráľovnou.  Maeve sa snaží nájsť svoju pravú podstatu. Je neľútostnou bosorkou, ktorá mrzačí, necíti a žije, no vlastne, ani nie? Alebo je niekým, kto nechce trestať, ale vykúpiť, kto nechce mrzačiť, ale pomáhať? Bojí sa oboch, no neuvedomuje si, že jej najväčšia sila spočíva v tom, že je sama sebou a že urobí všetko pre to, aby uchránila svoju trinástku a nevýraznú slúžku Elide. Svoju zverenkyňu chráni taktiež aj kurtizána Lysandra, ktorá je niečim viac, než by si ktokoľvek dokázal predstaviť. Bojovníčka za ochranu svojho mesta Nesryn dokáže milovať tak silno, ako nenávidieť a ochraňovať tak dlho, ako ničiť. Je ochotná urobiť všetko, čo bude treba. A spolu tvoria búrku. Búrku, ktorá chce ničiť všetko zlo, plieniť všetku nenávisť a poslať do zatratenia všetku temnotu. Búrkou, ktorá už čochvíľa vypukne.

"Čo ak nás čaká len viac bolesti a zúfalstva? Čo ak nás čaká len príšerný koniec?" opýtal sa. Aelin sa zadívala na západ, akoby dovidela až do Terrasenu. "V tom prípade to nebude koniec." (537)

» Búrka už prichádza... A ja som nesmierne nadšená a natešená, pretože verím v jej neskrotnú silu, tak ako verím a cítim neskrotnú silu tohto príbehu. Bolo to neskutčné, myšlienky berúce a divoké. Tiene pohltili všetko a nechali prístup pre oheň a ľad. Nechali priestor pre nekonečnú silu. Pre búrku, ktorá už bude čochvíľa tu. 

» Koniec vlády... Zamračeným stránkam. Pri týchto knihách nenachádzam dych a myšlienky, preto pochybujem, že by si cestu prebrali zlé myšlienky. Žiadne zamračené stránky tu neboli. Iba tie, kde som s úžasom hľadala slová. Iba tie, pri ktorých som sa smiala. Iba tie, pri ktorých mi ušla slza. Zamračené však nie.